V malej šáločke jej bolo toľko ako za poldecák slivovice. Horúca, hutná, silná, voňavá, horká, čistá, úžasná, na dva hlty. Vychutnal som ju naplno a jej chuť mi ostávala na jazyku, keď som si to štrádoval dole svahom.
Ako snowboard odfrkával sneh, v mysli sa mi vďaka tomuto chuťovému pozadiu vynárali spomienky na „turkov“, ktoré si robili rodičia v lete na záhrade a z ktorých som si sem tam cucol, na instantnú kávu počas vysokoškolských štúdií a napokon na desiatky šálok pressa vypitých po bratislavských kaviarňach, ktoré všetky chutili akoby kakaovo nijako, rovnako, šedo.
Položil som si otázku, ako je možné, že v Bratislave som nič podobné nepil. Prešlo niekoľko rokov, a táto otázka sa vrátila späť s plnou intenzitou. Bolo to vďaka káve, ktorú som si objednal v jednom, síce nie posh, ale predsalen staromestskom bare. Ochutnal som mútny mok a do receptorov sa mi zapichla tá najvulgárnejšia pachuť. Hneď som videl, ako zlomyseľná barmanka praží piliny z povale jej straých rodičov prelezenej červotočmi, melie na starom špinavom mlynčeku, škaredo sa chcehoce, púšťa paru a výsledok podáva nič netušiacim úbožiakom. „Dobre, už viem ako chutí tá najhoršia káva v meste, teraz budem hľadať tú najlepšiu,“ rozhodol som sa.
A tak som opať musel prejsť tortútou buď ničnehvoriacich a nevýrazných, alebo viac či menej pilinoidných pressíčok. Až raz sa to stalo. Zišli sme s kámošom do kaviarne a jedálne ktorá je v takzvanom Malom Babylone pod Hlavnou vlakovou stanicou. Na stôl nám priniesli malú šáločku a v nej bolo čosi horúce, hutné, silné, voňavé, horké, čisté, úžasné, na dva hlty. Opäť som sa ocitol v talianskych Alpách a zo svahu videl tú krásnu scenériu, cítiac rovnakú skutočnú chuť kávy na jazyku.
Samozrejme, že som sa tam začal vracať. Neberte to ako reklamu, lebo majitelia ju nepotrebujú, majú stále plno. Keďže sú priateľskí, vysvetlili mi, prečo je ich káva taká dobrá. Ako amatér som vyrozumel z ich slov toto:
- Nekupujeme lacnú kávu. V Taliansku je množstvo výrobcov a hoci nejde o známe značky, ich káva je vynikajúca. Treba sa poohliadnuť.
- Používame kvalitnú vodu, vždy filtrovanú, filtre pravidelne vymieňame.
- Šálky musia mať správny tvar a hrúbku aby držali teplotu.
- Melieme na správnu jemnosť. Tá sa upravuje aj podľa vlhkosti vzduchu v miestnosti kde sa podáva.
- Pressostroj musí byť vždy čistý, čistíme ho každý deň a každý týždeň ešte špeciálnym prípravkom.
- Správne množstvo čerstvo pomletej kávy so správnou teplotou vyžaduje prax.
- Za 5 rokov sa naša starostlivosť nezmenila, naša káva chutí stále rovnako a hutne.
Teraz chápem, že bez srdca sa v reštauračných službách nedá dosiahnuť kvalita. V segmente jedla mám okrem mojej kaviarne za vášeň ktorú do toho dávajú rád aj Meštiansky pivovar. Ale späť ku káve, ak viete, kde majú na Slovensku fakt skvelú kávu, dajte mi vedieť. V tej mojej kaviarni vám picollo, ktoré by ste si nebodaj chceli odnieť so sebou, ani neurobia, pretože „keď prekročíte prah už to nie je káva“. Musíte ju vypiť hneď tam a hneď zistíte prečo.
